Mám neodolateľné nutkanie dopísať tam to - Epikurova. Trochu patetické, príliš otrepané. Záhrada. To stačí. Miesto, ktoré sme si sami stvorili a kde si nájdeme pre seba chvíľku. Lebo, ako hovorí Epikuros "ty, ktorý nie si pánom zajtrajšieho dňa, odkladáš radosť na neskorší čas. A v tomto odkladaní sa míňa život a každý z nás umiera bez toho, že by si našiel pre seba voľnú chvíľu." Záhrada postačí. Epikurova.
Mar
29
O inoreči
Taký zvláštny jazyk. Nikde sa neučí. A predsa ho ovláda také množstvo ľudí dookola, že mám občas pocit, ako by som sa ocitla v cudzej krajine Takmer každý tu hovorí zvláštnou rečou, nepodobnou žiadnemu zo známych jazykov. Ľudia sa stretávajú, prehodia…
Mar
01
Ťažkoodenci medzi nami
Možno ste to aj vy. Možno ste tak dávno svoje brnenie neodložili, že ani neviete, že ho nosíte. A možno ho odkladáte každý večer keď vás nikto nevidí, a ráno, ešte predtým, než by vás ktokoľvek mohol zazrieť, sa úzkostlivo…
Okt
11
O túžbach a snoch
Človek mal túžbu. Beznádejnú a nesplniteľnú. Nedávala mu spať ani jesť. Líhala s ním a zobúdzala sa s ním.Pálila ho pri každej myšlienke a pri každom slove. Dni, týždne, mesiace, roky…
Človek sa naučil so svojou túžbou žiť. Ako…
O mne
 |
Iveta Rajtáková Neviem. |
| E-mail: iveta@rajtakova.com | |