Taký zvláštny jazyk. Nikde sa neučí. A predsa ho ovláda také množstvo ľudí dookola, že mám občas pocit, ako by som sa ocitla v cudzej krajine Takmer každý tu hovorí zvláštnou rečou, nepodobnou žiadnemu zo známych jazykov. Ľudia sa stretávajú, prehodia zopár slov, rozlúčia sa. Len ja stojím uprostred davu a ničomu nerozumiem. Reč je o inoreči.
Inoreč nie je, keď sa klame. Keď klamete, viete, že hovoríte nepravdu. Hovoríte, že stena je biela, a ona je čierna. Môžu vám uveriť, a môžu vám neveriť. Žiadne pochybnosti o zmysle toho, čo hovoríte. Pravdivostná hodnota 1, pravdivostná hodnota 0.
Inoreč nie je, keď ste zdvorilí. Zdvorilosť znamená, že slová vyberáte. Zo synoným zvolíte to, ktorým poviete, čo povedať chcete (a nemusí to byť práve to, čo sa od vás očakáva), a napriek tomu neurazíte, ani nezraníte. Áno, nemálo ľudí ospravedlňuje svoju hrubosť, neprekonateľným sklonom k pravdovravnosti. Ak by malo byť dovolené definovať ich mne – ku krutosti. Málokto je natoľko odvážny, že by vám len tak, z pasie, jednu vrazil. Máloktorý z ľudí je však zároveň natoľko odolný voči pokušeniu, aspoň občas niekomu ublížiť, že by, z času na čas, neuštedril zopár dobre mierených rán, bezpečne chránený mimikrami pravdovravnosti. Jednoducho pocit, že svojimi slovami môžem niekoho rozplakať, ponížiť, alebo aspoň vyviesť z rovnováhy, je pre mnohých jednou zo zriedkavých príležitostí zakúsiť pocit vlastnej hodnoty.
Inoreč je iná reč. Paralelná reč. Akoby každému slovo v normálnom jazyku zodpovedalo iné, v tajnom. Ľudia hovoria o inom a myslia tým iné. Inoreči nikdy nerozumiem keď ju počujem. Niekedy sa mi však podarí rozlúštiť ju. Zakaždým až neskôr. Z udalostí, ktoré prídu, vyvodzujem tajný zmysel povedaných slov. Potom, spätne si spomínam na to, čo bolo povedané a netušený zmysel slov sa predo mnou odkryje. Až potom pochopím.
Nikdy som si nemyslela, že by som inoreči mohla porozumieť. Netrápi ma, že som sa tento jazyk nenaučila. Mohla som si vybrať – porozumiem inoreči, prestanem rozumieť sebe. Vlastne, až tak veľmi nemohla.
Len niekedy, keď stretnem inorečovca, trochu ma zamrzí, ako veľmi je možné nerozumieť jeden druhému. Lebo nerozumiem. Nerozumiem jeho slovám a nechápem ani tajný význam svojich vlastných. V inoreči. A tak spolu spolu hovoríme, ale nerozprávame sa. Rovnaké slová, iný jazyk.
Áno, ešte stále ma prekvapí, ako veľmi je možné nerozumieť si.
