Možno ste ešte dažďové húseničky nevideli. Stvorenia, ktorých celý život uplynie medzi dvoma mihnutiami oka. Dažďové húseničky sa zrodia z kvapky dažďa, ktorá dopadne na okno auta a ihneď sa ponáhľajú v ústrety svojmu koncu. Všetky idú takou istou cestou. Na konci svojej kratulinkej púte sa stratia v húseničkovom mori. Len my vieme, že boli. Dažďové húseničky nevidí každý. Väčšina ľudí ich nezazrie ani raz v živote. Ale stačí, ak vám raz niekto otvorí dvere do sveta, v ktorom žijú a budú s vami navždy. Aj keď práve nebude pršať. Hej, dalo by sa to povedať aj inak. Spomenúť „tears in rain“ a pripomenúť ten nesmrteľný filmový obraz, v ktorom Rutgerovi Hauerovi zo zovretej ruky vyletí v okamihu smrti k plačúcej oblohe biely holub. Ale ja sa vrátim k mojim húseničkám. K tým, ktoré prebehnú mysľou a splynú v mori času. Len ja viem, že boli. PS: Všetky autorské práva k dažďovým húseničkám patria dieťaťu, pre ktoré platí, tak, ako pre žiadneho iného človeka na svete - nomen est omen. Vo svojej bezhraničnej láskavosti si však žiadne z týchto práv nevyhradilo.
Mar
19
Mar
05
Okt
11
Okt
11