Iveta Rajtáková

Ukrytá
Hlboko
Sama
V sebe
Ako
Zranené
Zviera
V nore
Umývam si
Svoje
Rany
Slzami

Poranila som sa
na ostrí sveta.
Poranila som sa
na tvojom ostrí.
Ako krv z rany,
tečú moje slzy.

Bachovo prelúdium
na Rádiu Devín.
Ranné zore
v spätnom zrkadle
Zvuk kolies
na dilatačných čiarach mostov
Svitá.

V labyrinte

tvojho srdca

blúdim.

Zovšadiaľ

temné zvuky.

Na stenách

žiadne znaky

Len

v prstoch

kúsok nitky.

Vedúcej

odnikiaľ nikam.

Zima a tma.

Kradnúce

z môjho ohňa.

……….

Raz,

idúc len tak

z rozmaru

svojím kráľovstvom,

uvidíš

hŕbku mojich…

Odišla si,

ani neviem kedy.

Prázdna

je plný

byt.

-Už som doma!

volám do ticha.

Namiesto teba,

Ticho pribehne.

Možno

si len nepočula.

Volám tvoje meno -

hlasnejšie, hlasnejšie!

Otváram všetky dvere

v našom byte,

bežím

z izby do…